Tlačiť
streda 02.03.16

Z histórie spravodlivého obchodu

Nezisková organizácia Ten Thousand Villages sa na konci štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia venovala zvláštnym aktivitám. Obchodovala totiž s  chudobnými komunitami z Juhu a  spoločnosť sa nestíhala čudovať ako je možné obchodovať s  tými, ktorí nič nemajú. 

Ten Thousand Villages bola prvá americká organizácia, ktorá týmto spôsobom obchodu (vtedy sa mu hovorilo alternative trade – alternatívny obchod) získala nie len pekný zárobok, ale aj dobrý pocit z  pomoci iným ľuďom. V  šesťdesiatych rokoch založila skupina Oxfam, prvú organizáciu alternatívneho obchodu so znevýhodnenými komunitami v  krajinách Afriky, Ázie a  Latinskej Ameriky. Postupne sa začala táto férová iniciatíva rozširovať do ďalších európskych štátov. K  prvým fairtrade výrobkom, s  ktorými sa obchodovalo podľa zásad spravodlivého obchodu, patrili najmä vyšívané vankúše, deky či sviečky. Postupne pribúdali potraviny ako káva, čaj, kakao, trstinový cukor, banány a  mnohé iné. 

Farmer

V  roku 1980 sa situácia v  oblasti fairtrade opäť posunula o krôčik dopredu. Holandská rozvojová organizácia spolupracujúca na projekte podpory drobných pestovateľov kávy v  Mexiku prišla s  nápadom ako osloviť a  zapojiť do spravodlivého obchodu aj širokú verejnosť. Fairtrade sa stalo značkou produktov. Organizácia nakupovala od pestovateľov v  rozvojových krajinách rôzne produkty, ktoré po splnení niekoľkých podmienok získali logo. Vďaka tomuto logu bol európsky či americký spotrebiteľ schopný odlíšiť ich od bežných produktov. Rok 1988 sa stal v  oblasti spravodlivého obchodu veľmi významným. V  Holandsku vznikla nezisková organizácia Max Havelaar, ktorá povoľovala používanie certifikačnej značky Fairtrade na produkty v Holandsku v súlade s medzinárodne uznávanými štandardmi spravodlivého obchodu. K Max Havelaar sa neskôr pridali ďalšie národné fairtrade organizácie a  vytvorili tak sieť fairtradových organizácií. V  roku 1997 bola založená FLO – celosvetová asociácia pre fairtrade označovanie, ktorá spravuje ochrannú známku. Táto známka postupne nahradila všetky národné varianty fairtrade označovania a  spoločne s  organizáciou FLO – Cert majú dohľad nad medzinárodnými štandardmi pre Fairtrade, certifikáciou výroby a  dohliadajú na značenie výrobkov. 
Fairtrade výrobky si postupne vybudovali čestné miesto na pultoch obchodov. Pre niektorých je však ich umiestňovanie v  konvenčných supermarketoch stále kontroverznou témou. Ako môžu byť takéto férové výrobky umiestňované práve na miestach, kde sa často krát nedodržiavajú základne férové podmienky voči zamestnancom či životnému prostrediu? Predaj fairtrade výrobkov v  takýchto obchodoch je však nevyhnutným krokom k  zvyšovaniu počtu spotrebiteľov a  tým pádom väčšej pomoci znevýhodneným producentom v  rozvojových krajinách. Avšak aj spotrebitelia, ktorí primárne supermarkety a  hypermarkety odmietajú si môžu fairtrade výrobky zakúpiť v  špecializovaných obchodoch či v  predajniach so zdravou výživou a  bio produktmi. Dnes môžeme medzi férovými výrobkami okrem čaju, kávy či kakaa nájsť aj produkty šikovných rúk drobných remeselníkov akými sú šperky, tašky, oblečenie, koberce, bytové doplnky či futbalové lopty. 

Slovenský spravodlivý obchod

Fairtrade na Slovensku a  v  Českej republike zastupuje Fairtrade International, ktorá sa zaoberá marketingom certifikačnej známky FAIRTRADE,  no najmä zvyšovaním všeobecného povedomia o  systéme fairtrade na Slovensku a  v  Českej republike. Fairtrade Slovensko sleduje obraty na slovenskom trhu od roku 2014.  Za rok 2014 slovenskí spotrebitelia nakúpili fairtradové výrobky v  celkovej hodnote približne milión eur. Napriek tomuto nemalému číslu je povedomie o  fairtrade výrobkoch na Slovensku stále veľmi nízke. Na rozdiel od iných európskych krajín, kde sú takéto výrobky bežnou súčasťou nákupných košíkov, slovenský spotrebiteľ sa ešte má čo učiť. Jedno z  najvýznamnejších postavení spomedzi fairtrade výrobkov má v  Európe káva. Rovnako je to aj na Slovensku. Až 73% z  celkového obratu patrí práve tržbám za kávu. 

Zvýšiť popularitu fairtrade u bežných ľudí dokáže len šírenie osvety, zahodenie predsudkov voči neznámemu a  vedomé nakupovanie. I keď farmári pestujú kávu či kakaové bôby na druhej strane zemegule, ďaleko od nás, nemal by nám byť ich život ľahostajní. Veď predsa pracujú aj preto, aby sme si my, ľudia z  Európy, mohli dopriať šálok voňavej kávy a k  tomu kúsok lahodnej čokolády. Farmári žijú takpovediac zo dňa na deň. Základné životné potreby a  istoty, akými sú jedlo alebo peniaze, musia byť každodenne získavané, keďže životné podmienky, v  ktorých farmári žijú im nedovoľujú ušetriť žiadne peniaze. Všetko, čo zarobia následne minú na vzdelanie pre svoje deti na zdravotnú starostlivosť či vlastné poľnohospodárske aktivity. K  tomu každodenná namáhavá manuálna práca, s  pocitom neistoty a  obáv či budú môcť nasledujúci deň opäť prísť na plantáž a  pracovať. Nikdy sa necítia bezpečne a  žijú pod neustálym tlakom. Nebuďme nevšímaví voči podmienkam, v  akých pracujú a  zamyslíme sa nad tým ľudsky. Naozaj im svojou troškou dokážem pomôcť? Veď som len malým zrnkom piesku na púšti. Áno, dokážem! Vždy si môžem vybrať či svojím nákupom podporím veľké obchodné reťazce podporujúce konzumný spôsob života alebo malého fairtrade farmára a  jeho rodinu, ktorým môžu „moje centy navyše“ dopomôcť k lepšiemu životu.

Ivka Kobrtková

Použité zdroje alebo inšpirujte sa: 


www.fairtrade.net
www.fairtrade.org.uk
www.fairtrade-asociace.cz
www.fairtrade-cesko.cz