Tlačiť
streda 02.03.16

Úskalia geneticky modifikovaných potravín

V poslednej dobe sa stala bezpečnosť potravín jednou z  najhorúcejších tém.  Pesticídy, prídavné látky v  potravinách známe ako „éčka“, ale aj geneticky modifikované organizmy (GMO) sa stali nežiaducim tovarom v našich nákupných košíkoch. Ako sa môže bežný spotrebiteľ proti   tomuto nebezpečnému potravinovému trendu ubrániť? 


Kuku Oprav

Jediné prirodzené kríženie organizmov sa deje v  prírode.  Prirodzené preto, lebo prebieha  vždy len v  rámci rovnakého alebo podobného druhu. Ľudská spoločnosť však vyvinula spôsoby ako skrížiť zdanlivo neskrížiteľné s  cieľom vytvoriť organizmy a  plodiny s  výnimočnými vlastnosťami. 

Geneticky modifikované organizmy  sa šíria ako guľový blesk. Cudzie gény, ktoré obsahujú živé organizmy sa interakciou s  okolím a  rozmnožovaním voľne šíria nepredvídateľnými smermi a  spúšťajú procesy, ktoré je prakticky nemožné kontrolovať. Keď napríklad dôjde k  zamoreniu vody nejakou chemickou látkou, kvalita vody sa okamžite zhorší, no aspoň čiastočné odstránenie uniknutých látok je postupne možné. GMO sú odolné voči pesticídom, chorobám, dokážu sa prispôsobiť podmienkam určitého prostredia a  tak majú v  boji s  prirodzenými organizmami  výhodu.  Pole s  geneticky modifikovanými plodinami môže byť  umiestnené ďaleko od poľa s  ekologickými plodinami, no vplyvom vetra môže dôjsť ku kontaminácií. Všeobecne šírený názor o  výhodách vyššieho výnosu GM plodín je len zdanlivý. V  skutočnosti sa GM plodiny tvrdo presadzujú na trhu kvôli ekonomickým záujmom nadnárodných biotechnologických a agrochemických spoločností, napr. Monsanto, Syngenta, Pioneer, Bayer, Group Limagrain alebo Dow. Plynú im z  predaja patentovaného osiva obrovské zisky. Najväčším výrobcom GM semien je spoločnosť Monsanto, ktorá zodpovedá za takmer monopolných 90% celej produkcie.

Aj napriek stále nedostatočným poznatkom o  vplyve GMO na ľudské zdravie, reálne riziko pre človeka existuje. GM plodiny majú pozmenené gény, zložitým procesom vkladania a  klonovania génov hrozia rozličné vedľajšie účinky, ktoré nie je možné dopredu predvídať a  už vôbec nie bližšie špecifikovať. Patria k  ním rôzne alergie či poruchy črevného traktu. Desiatky štúdií ako aj Americká akadémia pre environmentálnu medicínu (AAEM) potvrdzujú spojenie medzi alergickými reakciami a  GM potravinami. 

Najčastejšie geneticky modifikovanými potravinami sú: sója, kukurica, zemiaky, tekvica, baklažán, papája, ryža, repka, bavlna a  cukrová repa. Až 41% GM plodín sa pestuje v  USA, 21,5% v  Brazílii, 14% v  Argentíne a  takmer 7 % v  Kanade. Zvyšné percentá zodpovedajú pestovaniu GM plodín v  Číne, Indii a  Južnej Afrike. 

Na európskom trhu sa GMO produkty vyskytujú tiež i  keď len v  obmedzenom množstve. Španielsko, Rumunsko, Portugalsko, Česká a  Slovenská republika sú európskymi štátmi, kde sa GM plodiny pestovali. Podľa smerníc Európskej únie musia byť označované všetky potraviny, ktoré obsahujú viac ako viac ako 0,9% GMO, preto by mal mať spotrebiteľ stále oči na stopkách, aby sa vyhol ich nákupu či konzumácií. Označované musia byť aj krmivá pre zvieratá, no i  tu sa nachádza diera v  legislatíve, pretože živočíšne produkty ako mlieko, mäso alebo vajcia zo zvierat kŕmených GM krmivom už označené byť nemusia. 

Geneticky modifikované potraviny nemajú žiadne výhody pre ľudský organizmus, nie sú chutnejšie ani výživnejšie a  navyše sa podieľajú na zhoršovaní životného prostredia. Prečo by sme ich teda mali jesť? Svet sa však voči GM plodinám a  potravinám postavil chrbtom. V  mnohých krajinách dochádza k  protestom voči ich pestovaniu, ľudia podpisujú petície, neziskové organizácie proti GMO zhromažďujú podpisy vedcov na ukončenie tohto globálneho experimentu. Sme teda, dúfajme, na dobrej ceste. 

Čo môžeme ako bežní spotrebitelia urobiť?

  •  V  prvom rade sa o  GM potravinách informujeme.
  •  Všímame si označovanie na obaloch výrobkov, čítame popisy aj tie tými najmenšími písmenami! GM potraviny môžu byť označované  napríklad takto: vyrobené z geneticky modifikovanej sóje MON–04032–6.
  •  Nakupujeme produkty s  certifikátom ekologické poľnohospodárstva, v  ktorých je obsah GMO prísne zakázaný a  kontrolovaný.
  •  Nakupujeme od miestnych malých farmárov a  len poctivých výrobcov.
  •  Snažíme sa vyhýbať spracovaným potravinám, kde je vyššie riziko, že pridávne látky do potravín by mohli obsahovať GMO. 
  •  Okrem potravín môže GMO obsahovať aj kozmetika, mydlá, detergenty či šampóny, preto by sme si mali vyberať spomedzi výrobkov s   označením GMO free. 
  •  Snažíme si vyberať potraviny, ktoré neboli vyrobené v  krajinách, kde sa najviac pestujú GM plodiny, čiže produkty z USA, Kanady, Argentíny,  Brazílie, Číny či Indie, pokiaľ nemajú označenie GMO free. 
  •  Pestujme si vlastné potraviny, čím si najlepšie zabezpečíme bezpečné a  kvalitné potraviny. 


Ivka Kobrtková

Použité zdroje alebo inšpirujte sa:

Svet podľa spoločnosti Monsanto https://www.youtube.com/watch?v=buwb6TMahW0

Christoph Then & Ruth Tippe, The future od seeds and food. 2009 http://www.misereor.org/fileadmin/redaktion/2009_e_report_future_of_seed.pdf

http://www.gmo.sk/