Tlačiť
streda 09.11.16

Skutočne robia šaty človeka?

Recyklujete odpad, do práce chodíte bicyklom, mestskou hromadnou dopravou alebo v obchode odmietate igelitovú tašku. Zdá sa, že robíte všetko, čo je vo vašich silách, aby ste znížili váš dopad na životné prostredie. Ale vedeli ste, že tričko či rifle, ktoré máte dnes na sebe, stáli krajinu 22000 litrov vody? Produkcia bavlnenej textílie spotrebuje obrovské množstvo zdrojov, akými sú voda a energie, a spôsobuje uvoľňovanie vedľajších produktov škrobu, parafínu, farbív, pesticídov a iných škodlivých látok do ovzdušia, pôdy a vody. Z rozvojových krajín k nám prúdia lacné odevy a v spolupráci s lifestylovými časopismi nás presviedčajú, že šatník treba každú sezónu vymieňať. Veď sa predsa nepatrí chodiť dva mesiace v tom istom tričku. Zamýšľame sa niekedy nad tým, odkiaľ to tričko, čo mám dnes oblečené pochádza?

Tricka

Bavlna patrí medzi najstaršie textilné materiály. V súčasnej dobe je stále najdôležitejším textilnou surovinou, ktorej podiel na svetovej produkcií činí približne 45 %. Obľúbenou sa stala najmä svojim vlastnostiam, je pomerne pevná, no pritom jemná. Najvýznamnejší producenti bavlny sú Čína, India, USA, Pakistan, Brazília a Uzbekistan. Pestovanie bavlníku si vyžaduje teplú klímu, hlboké hlinité pôdy, dostatok vlahy v dobe rastu a naopak slnečné bezzrážkové obdobie v dobe zrenia. V oblastiach s nedostatočným množstvom zrážok je potrebné umelé zavlažovanie, čo znamená, že voda je odčerpávaná z iných území a už nemôže byť inak využitá. K zlepšeniu kvality pôdy, vyčerpávanej každoročným pestovaním len jednej plodiny, sú vo vysokej miere využívané umelé hnojivá. Ani vysoké dávky pesticídov však neplnia svoj účel, pretože škodcovia, ktorí majú byť zničení, sa voči jedu veľmi skoro stávajú odolní. Pestovateľ sa tak dostáva do začarovaného kruhu.

Cesta tvojich riflí

Životný cyklus riflí začína uprostred rozľahlých bavlníkových plantáži, ktoré zaberajú 2,4% svetovej poľnohospodárskej pôdy. Každý rok sa v USA predá dve miliardy tričiek a niekoľko stoviek miliónov riflí. Výroba jedného trička si vyžaduje 700 litrov vody a jedny rifle ,,zhltnú“ až 1500 litrov vody. Tieto čísla hovoria o tom, aké naliehavé je pochopiť, obmedzenie produkcie týchto textílií a jej následných odpadov. Známa značka Levi's prevádzkuje závod v El Paso. Továreň využíva 15% vody, ktorá zásobuje mesto. V štúdii, ktorú uskutočnila spoločnosť Levi Strauss & Co  vedci zistili, že výroba jedných džínsov si vyžaduje 400 MJ energie a vylúči 32 kg CO₂ do ovzdušia. Takéto množstvo CO₂ vznikne pri jazde autom vo vzdialenosti približne 125 km či pri nabíjaní počítača 556 hodín. Môžete chodiť do práce pešo, aby ste znížili svoju uhlíkovú stopu, no nákup každého trička je ako jazda autom vo vzdialenosti 32 km.

Okrem emisií CO₂ znečisťujú ovzdušie a pľúca pracovníkov aj zvyšky pesticídov nastriekaných na bavlnu a chemické látky používané pri jej následnom farbení. Bavlnársky priemysel používa 25% svetových pesticídov a herbicídov. Látky sú napúšťané roztokmi chemického pôvodu, ktoré  sa neskôr zase vypierajú a spolu s odpadovými látkami odchádzajú, v rozvojových krajinách, väčšinou priamo do voľnej prírody. Najmä farbenie riflí spôsobuje obrovský ekologický problém. Všetky toxické látky sú z výroby vypúšťané do riek a vodných tokov a hubia voľne žijúce živočíchy. Až 20% farbív totiž k vláknam neprilnie. Spôsob farbenia je v rozvojových krajinách prevažne len jeden. Pracovník trávi celé dni po kolená a lakte ponorený v žieravom bieliacom kúpeli, z ktorého sa uvoľňuje chlór. Dánsky dokumentárny film „Zmluva s diablom“ (Killer bargain) jasne ukazuje, že ochranné pomôcky sú v týchto krajinách aj pri takto rizikových úkonoch výnimkou. Továrne na spracovanie bavlny sa nachádzajú najmä v Číne, Bangladéši či Pakistane – v krajinách s horšími pracovnými podmienkami a slabými či žiadnymi zákonmi týkajúcimi sa ochrany životného prostredia.

Nite

Pri pohľade na obrovské množstvo oblečenia v našich obchodoch by sa mohlo zdať, že odevný priemysel si vyžaduje neustály prísun pracovnej sily. Bežní uchádzači o zamestnanie v tomto priemysle uplatňujú ako jedinú konkurenčnú výhodu pred svojimi súpermi ustúpenie zo svojich práv a nárokov. To znamená, že sú ochotní pracovať v naozaj rizikových až zdravie ohrozujúcich podmienkach. A pokiaľ zamestnanie získajú, strach z nahradenia z dlhého zástupu čakajúcich ich núti nesťažovať si, a to ani v prípade, keď sú pracovné podmienky v hrubom rozpore s ich právami.  Prečo sú ľudia v rozvojových krajinách napriek všetkým rizikám stále ochotní túto zle platenú prácu vykonávať? Niekedy jednoducho nemajú na výber. Aj do vidieckych oblastí v týchto krajinách postupne preniká životný spôsob obyvateľov ,,bohatého Severu“. Polia sa premieňajú na priemyslové zóny, turistické letoviská a továrne. Ľudia prichádzajúci o prácu v poľnohospodárstve a tak sa vydávajú za zárobkom do miest. Celková nízka úroveň vzdelanosti a jej zlá dostupnosť im neumožňuje uchádzať sa o inú než nekvalifikovanú prácu. A odevný priemysle práve takúto prácu ponúka.

Detská práca

Súčasťou odevného priemyslu je aj detská práca. Je to smutné, no spojenie detskej práce a bavlny je už viac ako zaužívané. Od západnej Afriky po Egypt, od Indie až po Turkmenistan, všade tam vykonávajú deti rôzne práce spojené s produkciou bavlny. Jasne tak dochádza k porušeniu Konvencie o najhorších formách detskej práce (ILO Konvenceč.182), pretože činnosti na bavlníkových plantážach sú pre detský organizmus veľmi namáhavé, sú vystavené nebezpečenstvu pri priamom kontakte so strojmi a škodlivými chemickými látkami.

Čo s tým?

Súčasný konvenčný spôsob pestovania a spracovania bavlny a globalizovanej produkcie v mnohom ohrozuje prírodu a životy ľudí. Aj keď sa javí ako samozrejmý, nie je to zďaleka jediný spôsob ako si môžeme oblečenie zabezpečiť. Niektoré alternatívy sú staré, iné sa zas objavili len nedávno ako reakcia na šíriace sa správy o alarmujúcich podmienkach v odevnom priemysle v rozvojom svete. Častý argument, že keď si nové oblečenie nekúpim, aj tak sa bude vyrábať, je celkom mylný. Veľmi dôležitú úlohu v procese výroby zohráva práve dopyt zo strany maloobchodných reťazcov, respektíve spotrebiteľov.  Ako teda mať pestrý šatník a neprispievať ku plytvaniu?

Biobavlna

Biobavlna je rovnako ako biomrkva produktom ekologického poľnohospodárstva. Ekologické poľnohospodárstvo sa od konvenčného líši najmä v tom, že sa vyhýba jedovatým pesticídom a chemicky vyrobeným hnojivám, čo v prípade bavlna znamená, že jej pestovanie neohrozí zdravie ľudí ani životné prostredie. V súčasnosti sa biobavlna pestuje v 22 krajinách, napríklad v Turecku, Indii, Číne, USA či Tanzánii. Prínosom je pre pestovateľov nielen ochrana zdravia a miestnych ekosystémov, ale tiež nižšie náklady, pretože ušetria na chemikáliách. A že sa bojíte, že nie je z čoho vyberať? Sortiment odevov je dnes už takmer rovnako široký ako u bežnej bavlny. Ich označenie býva jednotné „100% organic/bio cotton“. Nájdete ich na internetových obchodoch, v obchodoch s fairtrade výrobkami alebo v niektorých zdravých výživách. Okrem toho, že neobsahuje žiadne chemické látky, nedráždi pokožku a je vhodná pre alergikov, ľudí s atopickým ekzémom aj malé deti.

Detska Praca

Čo tak tradičný ľan, vlna či konope?

Využívanie týchto materiálov má v strednej Európe dlhoročnú tradíciu. S dostupnosťou bavlny však ich produkcia klesla. Dnes je opäť známych mnoho dôvodov, prečo sa k týmto materiálom vrátiť. Ich prednosťou sú špecifické vlastnosti, ale tiež to, že ľan a konope možno pestovať aj v našich klimatických podmienkach. Netreba tiež zabudnúť ani na fairtrade certifikáciu, kde si popri káve, kakau a čaji, našlo aj oblečenie svoje pevné miesto.

Oblečenie z druhej ruky

Najúčinnejší spôsob ako znížiť textilný odpad je nekupovať, darovať či opätovne použiť.  Prečo hádzať košeľu do koša,  kde bude hniť na skládke, keď ju môžeme niekomu darovať? Len štvrtina noseného oblečenia sa však znova využije. Kedysi bolo oblečenie v obchodoch len v niekoľkých prevedeniach, nebolo moc z čoho vyberať. Tak naše mami a staré mami trávili dlhé večeri pri šijacom stroji, aby si samé vykúzlili svoje vysnené šaty. Najdostupnejšou alternatívou stále zostáva oblečenie zdedené a  z druhej ruky. Touto voľbou prispievame k recyklácii materiálu, ktorý by inak skončil na skládke alebo v spaľovni a svojou nulovou spotrebou nového oblečenia nepodnecujeme rizikovú výrobu.

Dá sa to

Spôsoby ako prísť k oblečeniu, ktorého výroba by bola k ľuďom a prírode šetrnejšia než výroba konvenčná, existujú. Stále viac značiek oblečenia sa usiluje o zvýšenie ochrany životného prostredia a ľudí, ktorí sa podieľajú na jeho výrobe. Malo by byť zodpovednosťou každého spotrebiteľa hľadať tie „osvietené“ firmy, ktoré sa o to snažia. Kúpou slovenských výrobkov znížime negatívne dopady diaľkovej dopravy a podporíme upadajúci slovenský odevný priemysel. Na trhu je stále množstvo slovenských značiek s tradíciou, ale aj veľa mladých šikovných dizajnérov, ktorí tvoria originálne a naše slovenské veci. Či sa spoľahneme na svoje krajčírske schopnosti alebo zveríme náš odev nejakej krajčírke, jednoducho skontrolujeme, v akých podmienkach výroba prebehla. Či dáme nakoniec prednosť prešitému zdedenému tričku alebo vlastnými silami ušitému odevu zo slovenského ľanu, napríklad aj vlastnoručne utkaného, je len na nás. Pravdou ale zostáva, že ak vyrobíme oblečenie akýmkoľvek spôsobom, s najväčšou pravdepodobnosťou vždy niečo alebo niekoho do istej miery poškodíme. Ak si okrem toho ešte uvedomíme koľko oblečenia ročne vyhodíme a ako málo obnosené je, keď sa ho zbavujeme, zdá sa byť jasné, že zníženie celkovej spotreby odevov je viac ako vhodný doplnok ktorejkoľvek z alternatív. A viete čo je v súčasnej dobe moderné? Slow Fashion. Je to hnutie, ktoré vzniklo ako reakcia na Fast Fashion produkujúcu trendové oblečenie za najnižšie náklady bez ohľadu na sociálne a environmentálne dopady. Slow Fashion kladie dôraz na remeselnú prácu, kvalitu a tradície s rešpektom k biodiverzite a ľudským právam.

Ivka Kobrtková

Použité zdroje alebo inšpirujte sa:

Librová, Hana: Vlažní a váhaví (kapitoly o ekologickém luxusu), Brno: 2003

 

http://www.denimsandjeans.com/denim/manufacturing-process/vintage-denim-at-what-cost-to-environment

http://www.npr.org/sections/money/2013/12/26/257364509/year-in-numbers-the-tragic-number-that-got-us-all-talking-about-our-clothing

http://www.npr.org/2014/04/24/306255669/after-bangladesh-factory-disaster-efforts-show-mixed-progress

https://www.notjustalabel.com/...