Tlačiť
streda 02.03.16

Od „zelenej revolúcie“ ku geneticky modifikovaným plodinám

Do roku 2050 by mala podľa vedcov narásť populácia až o  dve miliardy. Tento nárast by mohol spôsobiť, že ešte väčšia časť populácie bude trpieť hladomorom. Paradoxom však je, že potravy je na Zemi dostatok. V čom je teda problém pokiaľ ide o nedostatok jedla? Mohli by byť riešením geneticky modifikované organizmy?


Zelene Obilie

Ľudstvo zažilo už množstvo revolúcií, ktoré zmenili ich životy, tak ako priemyselná revolúcia. V polovici dvadsiateho storočia došlo k  revolúcií známej ako „zelená revolúcia“, ktorá natrvalo zmenila oblasť poľnohospodárstva.  Počiatky geneticky modifikovaných organizmov sa spájajú práve s  ňou. Zelená revolúcia bola obdobím, kedy sa produktivita globálneho poľnohospodárstva drastickým spôsobom zvýšila v dôsledku nových pokrokov. Počas tejto doby  boli vytvorené nové chemické hnojivá, syntetické pesticídy a herbicídy. Chemické hnojivá bolo možné pridávať do plodín s extra živinami a  zvýšiť celkový výnos. Novo vyvinuté syntetické prostriedky na hubenie škodcov, buriny a zabráneniu ochoreniam tiež viedli k vyššej produktivite.

V dôsledku zelenej revolúcie, zavedením rôznorodých chemických látok a vysoko výnosných plodín bol poľnohospodársky priemysel schopný produkovať oveľa väčšie množstvo potravín. Napríklad bol vyvinutý špeciálny typ pšenice, ktorý nepodliehal chorobám, bol krátky, čiže odolával vetru a  vďaka veľkým hlavám so semenami prinášal vysoké výnosy. Nový typ pšenice pochádzajúci z Mexika ako i technológia jeho výroby sa začal vyvážať do celého sveta.Toto zvýšenie produktivity umožnilo výživu rastúcej ľudskej populácie. Okrem produkcie väčšieho množstvo potravín umožňovala zelená revolúcia pestovať viac plodín na približne rovnakom množstve pôdy s podobným množstvom úsilia, čo znížilo výrobné náklady a vyústilo v lacnejších cenách potravín na trhu. 

Aby bolo možné pokračovať v používaní technológií, ktoré zelená revolúcia priniesla a  produkovať viac potravín pre rastúcu populáciu po celom svete, Rockefellerova nadácia, Fordova nadácia a mnoho vládnych agentúr po celom svete financovalo  výskum. Masový hladomor v Indii na istý čas vyriešila nová odroda ryže, ktorá nasýtila hladujúce obyvateľstvo. Vysoko produktívne odrody však neprežijú bez pomoci chemických hnojív. Natrvalo sa zmenili poľnohospodárske postupy a postupne sa začali vytrácať i odrody, ktoré mali v kultúrach ľudí významnú tradíciu. Napríklad z  asi 30 tisíc odrôd ryže používaných pred nástupom zelenej revolúcie zostalo len niekoľko málo typov – tých najproduktívnejších. 

Zelená revolúcia s  určitosťou priniesla výhody pre hladujúce ľudstvo. Dôsledky na životné prostredie a  spoločnosť však nie sú neviditeľné. Použitie kvanta chemických látok malo výrazný dopad na zhoršenie stavu životného prostredia a  ľudského zdravia. Znečistenie, erózia či nárast slanosti pôd sú len niektoré z následkov. India a  iné rozvojové krajiny prijali nové metódy zo západu s cieľom nasýtiť rýchlo rastúcu populáciu. Zelená revolúcia nemala len drastické dôsledky v  podobe zničenej ornej pôdy a  narušenia biodiverzity, no okrem toho spôsobila, že malí farmári sa stali takmer závislí od veľkých chemických a  agrárnych koncernov, od ktorých boli nútení kupovať  osivá, hnojivá a  pesticídy.   

Zelená revolúcia sa s  problematikou geneticky modifikovaných organizmov (GMO) bezpodmienečne spája. Vráťme sa ale ku GMO. Na miesto zložitej definície toho pojmu by sme mohli GMO charakterizovať ako výsledky laboratórnych procesoch, pri ktorých dochádza k  presunu génov z  DNA jedného organizmu do génov druhého organizmu. „V GMO bol genetický materiál pozmenený spôsobom, ktorý nenastáva prirodzene,“ takto definovala GMO svetová zdravotnícka organizácia. Doteraz neexistujú štúdie, ktoré by potvrdzovali bezpečnosť GM potravín. Problémom je, že objektívne, spoľahlivé a  vierohodné informácie o  GM potravinách je veľmi ťažko získať, pretože ich používanie je pomerne krátke. S  určitosťou však vieme definovať typy GM plodín, ktoré existujú. Prvú skupinu tvoria plodiny, ktoré sú odolné voči herbicídom. To znamená, že kukurica, sója, repka, cukrová repa a  bavlna sú vďaka špeciálnemu vloženému génu odolné voči vysokým dávkam herbicídov, ktoré by ich inak zabili. Okrem toho existujú plodiny, rastliny produkujúce vlastné pesticídy, ktoré  zneškodnia každého škodcu.

Vďaka profesorovi Séralinimu, molekulárnemu biológovi z Univerzity v Caen vo Francúzsku a jeho štúdiám o  účinkoch GM plodín sa tieto plodiny ešte v  tak intenzívnej miere nedostali do Európy. S  problematikou GMO sa neodmysliteľne spája aj s  britským vedcom Arpádom Pusztaiom. Svetu predložili výsledky svojich výskumov o  potenciálnom nebezpečenstve GMO za čo bol donútený predčasne ukončiť svoju dlhoročnú odbornú prax. Ak Vás zaujíma problematika GMO a  príbeh Arpáda Pusztaia odporúčame Vám dokument o praktikách nadnárodnej spoločnosti Monsanto a jej aktuálnych krokoch na poli biotechnológie a kontroly potravín.

O  téme GMO pre Vás pripravujeme ďalšie články. Zatiaľ si vychutnávajte bio potraviny, ktoré sú pre ľudský organizmus bezpečné a  s  istotou bez pridania geneticky modifikovaných organizmov, pesticídov a  iných nežiaducich chemikálií. Navyše neohrozujú našu prírodu a  predovšetkým naše zdravie.


Ivka Kobrtková

Použité zdroje alebo inšpirujte sa: 

Alena Zdařilová, Geneticky modifikované organizmy. Brno: Masarykova univerzita, 2007
Jeffrey M. Smith, Doba jedová 5. Geneticky modifikované potraviny. Praha: Stanislav Juhaňák – Tritlon, 2015
Dokument: Svet podľa spoločnosti Monsanto 

http://www.nongmoproject.org/

http://naturalsociety.com/top-...