Tlačiť
utorok 23.02.16

Obal náš každodenný

Takmer každý deň sa rozhodujeme, čo si kúpiť. Aj keď si to často krát neuvedomuje,  táto voľba má veľký dopad na naše životné prostredie. Svojim nákupom vždy priamo alebo nepriamo ovplyvňujeme stav životného prostredia. Nákupom výrobku prijímame zodpovednosť   za jeho minulosť a  rovnako aj za to, čo sa s  ním stane v  budúcnosti. Nie je potrebné poznať meno kravy, ktorej mlieko pijeme. Tušíme však, v  akých podmienkach žila a  čo sa bude diať s  obalom od mlieka, keď ho vyhodíme? Čím viacej odpadu bude na Zemi, tým väčšie zaťaženie pre našu planétu. Ak bude populácia stále rásť a dosiahne svoj kritický bod, v  ktorom už nebude existovať priestor na ďalšiu expanziu ľudstva, potom sa problém odpadu vyprodukovaného jedným človekom stane problémom nás všetkých. 

Človek vytvoril igelitové vrece, hliníkovú plechovku, celofánový obal a  zabalil do nich potraviny, ktoré každodenne kupujeme. Postupne tak zhromažďoval obaly od výmyslu sveta, ktoré napokon skončili, v  lepšom prípade na smetisku, a  nie v  prírode. A  tak sa veľmi rýchlo zo zelenej  krajiny stala galéria plastových vrecúšok, papierových tanierov a  jednorazových fliaš. Obaly sa stali každodennou súčasťou nášho života. Poletujú vo vetre, hojdajú sa na hladinách riek a  potokov, vyrastajú v  lesoch ako huby. Pokiaľ ide o odpad sme naozajstnými majstrami v  jeho vytváraní. Správa o  stave životného prostredia hovorí, že komunálny odpad (všetko, čo človek vyprodukuje doma, v  záhradke, škole či práci) ktorý vyprodukovali obyvatelia Slovenskej republiky sa za rok 2013 blíži k  číslu 1,8 milióna ton. Po vysypaní na zem by takýto odpad pokryl 880 futbalových ihrísk do výšky 1 metra. A  to je naozaj veľa.

Odpad

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aká je vaša ekologická stopa? Ekologická stopa je metóda, ktorá meria vplyv ľudských aktivít na našu planétu. Umožňuje vypočítať, aké veľké územie potrebujeme pre zabezpečenie základných potrieb, čiže vody, energií, potravín či materiálov a  taktiež na zneškodnenie odpadu, ktorý pritom vytvárame. Ekologická stopa teda závisí predovšetkým od životného štýlu, ktorý vedieme. Nie je teda vôbec prekvapujúce, že ľudia žijúci v  rôznych kútoch Zeme vytvárajú rozdielne ekologické stopy. Ako príklad si uveďme priemernú ekologickú stopu Američana, ktorá je až trojnásobné vyššia ako ekologická stopa bežného Slováka. 

Vynára sa tu otázka ako bez všetkých tých obalov nakupovali naše staré mamy? Jednoducho. Spojením ľudskej práce a  kolobehu prírody si dokázali väčšinu potravín vypestovať sami na záhradke alebo  na poli. Zbierali dary prírody a  čo im chýbalo si jednoducho vymenili so susedom, pretože vzájomná pomoc na dedine vždy fungovala. Je to ideálny príklad  takmer bezodpadového životného štýlu, no v  dnešnej dobe sa môže zdať trochu utopistický. Na to, aby sme sa stali uvedomelými nakupujúcimi sa nemusíme vracať do dávnych dôb. Stačí sa zastaviť a  nechať v  sebe prejaviť zdravý sedliacky rozum s  troškou globálneho nadhľadu. Keď si uvedomíme, že neskôr sa všetkých obalov budeme musieť zbaviť, začne nám obvyklý spôsob predaja balených potravín pripadať ako obrovské plytvanie. Ako teda na to? Základom pri  minimalizácií odpadov nielen v  domácnosti je uvedomelé nakupovanie. Človek však musí venovať istú dávku svojho času pozornosti a  vytrvalosti, aby svojim správaním, nákupmi či využívaním voľného času neprodukoval ďalšie odpady a  neprispieval tak k  situácii, ktorá už dosiahla svoju hraničnú hodnotu. Možné to však je. Napríklad si pred každým nákupom pripraviť zoznam toho, čo potrebujem kúpiť a  vyhnúť sa tak situáciám, keď namiesto jednej smotany na varenie odídete z  obchodu s  plnou taškou výrobkov, ktoré ste ani neplánovali kúpiť a  navyše ich ani nepotrebujete. 

Aj nám v  Zelenej debničke záleží na našej planéte. Preto si u  nás v  obchodíku môžete kúpiť napríklad orechy, sušené ovocie či populárne a zdravé chia semienka na váhu, ktoré vám zabalíme do papierového vrecúška. Takýto „obal“ je niekoľko násobne ekologickejší ako bežné igelitové vrecúško a  môžete ho opätovne používať na uskladnenie potravín bez toho, aby vznikol nový zbytočný odpad. A  tým sa náš záujem o  životné prostredie nekončí. Do budúcnosti máme v  pláne rozšíriť sortiment našich zdravých produktov o  veľké gastro balenia.  Takisto veríme, že i  k nám si raz prídete „načapovať“ vaše obľúbené strukoviny, ryžu či oriešky do vlastných dózičiek.  

Garbage 1255244 960 720

A  aké to má pre vás vlastne výhody? Tak napríklad, keď si miesto každodenného výletu do obchodného centra kúpite raz za týždeň jedno veľké gastro balenie, podporíte bezobalovú revolúciu, ušetríte planétu od skleníkových plynov, ktoré by vypustilo vaše auto do atmosféry a  v  konečnom dôsledku ušetríte najcennejšiu komoditu čas, ktorý môžete stráviť so svojou rodinou či priateľmi. 


A  čo ten najbežnejší argument „veď ja sám predsa svet nezmením“. Práve naopak. Od vás sa môžu učiť vaše deti, susedia a  trebárs aj celá ulica. Pani profesorka Librová vo svojej knihe Zelení a  pestří napísala: „Nič nie je horšie ako nerobiť nič len pre pocit, že môžeme spraviť len málo“. A preto treba začať hneď teraz, milí priatelia. Buďme našim deťom najlepším príkladom. Poďme spoločne robiť svet krajším, osloboďme ho od zbytočných obalov, kupujme len toľko, koľko potrebujeme a  buďme vedomými spotrebiteľmi. Podporujme bezobalovú kultúru a  myslime na naše životné prostredie. 


„Mysli globálne, konaj lokálne“ sa stalo našim kľúčovým mottom. Aby sme našej planéte pomohli, nemusíme cestovať do amazonských dažďových pralesov a  bojovať proti výrubom stromov alebo sa stať zelenými radikálmi. Stačí začať pomaličky meniť svoje každodenné návyky a  pôjde to samé.

  Preto vám prinášame aj zopár tipov ako na to:

  • pri nákupoch používajme vlastné, najlepšie textilné tašky. Je to k prírode šetrnejší spôsob ako si z obchodu odniesť potraviny a navyše je látková taška omnoho elegantnejšia a bezpečnejšia než málo odolná taška z plastu,
  • naučme sa hovoriť nie bezplatne ponúkaným taškám a vrecúškam v obchodoch,
  • keď sa v domácnosti sem-tam nejaké plastové vrecúško objaví, využime ho opätovne, napríklad na zabalenie desiaty pre deti,
  • vyhýbajme sa vode v plastových fľašiach. Ťažba surovín pre výrobu umelých hmôt, ich spracovanie, preprava a likvidácia je extrémne nákladný luxus. Preto so sebou  nosme vlastné fľašky alebo si vyberajme tie sklenené,
  • vyhýbajme sa jednorazovým obalom a produktom na jedno použitie,
  • pouvažujme o výhodách veľkých gastro balení.


Na viac zaujímavých tém a  praktických ekotipov sa môžete tešiť už čoskoro. 

Ivka Kobrtková

Použité zdroje alebo inšpirujte sa: 
Hana Librová, Vlažní a  váhaví: (kapitoly o ekologickém luxusu). Vyd. 1. Brno: Doplněk, 2003
Hana Librová, Pestří a zelení: kapitoly o dobrovolné skromnosti. Brno: Ekologický institut  Veronica a Hnutí Duha, 1994
Mojmír Vlašín, Petr Ledvina, Aleš Máchal, Desatero domácí ekologie. Brno: Ekologický institut Veronica, 2012
100 vecí, ktoré môžete urobiť pre prírodu  z  originálu Sustainable environment for quality of life
Stephen J. Foster, Riskantní záležitost: ekologické katastrofy: příroda z  pohledu jungiánské psychologie. Brno: Emitos, 2012
Správa Social Watch
Správa o  stave životného prostredia Slovenskej republiky v  roku 2013