Tlačiť
štvrtok 26.05.16

Banánový podvod

Naše staré mamy sa striedali v nekonečných radách, aby si odniesli domov ovocie, ktoré nebolo v československých obchodoch bežné. Raz za čas sa v obchodoch objavili banány, ktoré boli výnimočným a vzácnym tovarom. My si dnes môžeme banánov dopriať viac menej koľko len chceme, pretože sú dostupné i v tej najmenšej samoobsluhe. Svoju obľúbenosť banán dosiahol vďaka niekoľkým charakteristikám. Je prirodzene hygienicky chránený vďaka hrubej šupke, má dobrú sladkastú chuť, vysokú výživovú hodnotu, je cenovo a celoročne dostupný a podľa výskumov vďaka látke tryptofan pôsobí aj proti stresu. Vieme však o tomto tropickom ovocí všetko dôležité? Čo všetko sa môže skrývať pod banánovou šupkou? V akých podmienkach sa banán pestuje a ako sú na tom ľudia, ktorí ho vypestujú?

Bananes

Banány sú štvrtou najdôležitejšou potravinou na svete po ryži,  pšenici a kukurici.  Najväčšie množstvo banánov sa pestuje v Ugande a v Indii predovšetkým pre domáci trh. Práve obyvatelia Ugandy zjedia najviac banánov na svete, jeden človek ich ročne zje približne 191 kg. Banány sa delia na ovocné, ako ich poznáme u nás, a zeleninové, ktoré sa hodia na varenie a pečenie. Uganďania konzumujú zväčša zeleninové odrody banánov. Banány ako plody banánovníka môžu mať rôzne sfarbenie, tvary a veľkosti. Zatiaľ čo u nás poznáme banány najmä žlté a zelené, pestujú sa aj hnedé, oranžové, ružové, červené, fialové až takmer čierne. Banánovníky majú rozmanité využite. Okrem plodov na jedenie sa používajú listy miesto obrusov, tanierov, záclon, rôznych obalov, šupky ako obväzy, stonky ako palivo a zo žíl zas trvanlivé laná, šnúry a papier. Konzumovať banány sa odporúča ľuďom s problémami žalúdka, pri preháňaní ako dobre stráviteľná a nedráždivá potravina. Vďaka vysokému obsahu draslíka má vplyv na optimalizáciu krvného tlaku, obsahuje množstvo minerálnych látok. Niet divu, že sa banány stali veľmi obľúbenou potravinou.

Banány patria medzi tovar, ktorý kupujeme na základe okamžitého rozhodnutia podľa farby a vzhľadu, preto je jeho vizáž pre vysoký objem predaja nesmierne dôležitá a zásadná.  Obchodníci umiestňujú banány spravidla hneď na začiatku predajne, aby boli vždy ,,na očiach“. Ceny  sú stanovené veľmi nízko, čím obchodníci lákajú zákazníkov kúpiť okrem banánov aj iní tovar s cenou vyššou. Predaj banánov bol vždy vzorom úspešného marketingu potravín. Napriek širokému využitiu spôsobuje ich monokultúrne (jednodruhové) pestovanie značné problémy kvôli masívnej chemizácií. Ich pestovanie v suchších oblastiach si vyžaduje veľké množstvo vody. 

Bananko

Pod šupkou banánu sa však väčšinou skrýva poškodený ekosystém a ľudia, ktorých zdravie je vystavené riziku pôsobenia pesticídov. Banány sú po bavlne druhou najošetrovanejšou plodinou na svete. Je to najmä z dôvodu ich vysokej citlivosti na množstvo chorôb a škodcov a taktiež kvôli tomu, že musia vydržať veľmi dlhý transport v čerstvom stave.  K obrane proti rôznym škodcom a zaisteniu, že banány budú pekne vyzerať, čím sa zvýši dopyt, sa na plantážach používa veľké množstvo pesticídov, látok, ktoré hubia nežiaduce organizmy. Tieto škodlivé látky sa dostávajú aj do okolitej krajiny, kde poškodzujú aj organizmy, ktoré sú kľúčovo dôležité napríklad pri opeľovaní. Pesticídy sa dostávajú aj do spodnej vody a pôdy, ktoré znečisťujú a degradujú. Nielen príroda, ale aj samotní ľudia vplyvom pesticídov trpia. U ľudí pracujúcich na plantážach sa pri dlhodobom pôsobení týchto látok objavujú zdravotné problémy ako kožné ochorenia, dýchacie problémy, poruchy imunity a  dokonca niektoré pesticídy preukázateľne prispievajú k vzniku rakoviny. Takéto agresívne pesticídy sa používajú väčšinou v rozvojových krajinách. Kvôli nedostatočnej legislatíve sa v týchto krajinách ešte stále používajú prípravky, ktorých používanie bolo v Európe a USA už dávno zakázané. Na stredoamerických banánových plantážach sa používa až 30 kilogramov aktívnych pesticídov na hektár ročne, čo je 10 krát viac ako je priemerná dávka pesticídov, ktoré sa aplikujú v konvenčnom poľnohospodárstve vo vyspelých krajinách.


Cesta banánu

Akou cestou musí prejsť každý banán, kým sa dostane do obľúbenej pochúťky Banana Split? Najskôr sa trsy malých banánov na rastline zabalia do plastovej fólie, ktorá je napustená pesticídmi ako ochrana proti škodcom. Ručne sa aplikujú herbicídy proti konkurenčným rastlinám, letecky sa aplikujú fungicídy proti plesniam. Zamestnanci nedostávajú žiadne ochranné pomôcky, letecké postreky často krát zasahujú i pracovníkov, nehovoriac o vode, ktorá sa potom bežne používa na pitie. Banánu trvá pol roka než vyrastie. Zbierajú sa ešte nezrelé, práve vtedy, keď dosiahnu rozmer, ktorý si vyžadujú normy. Potom sa banány omývajú v dezinfekčnom roztoku a pred uložením do škatúľ sa ešte postriekajú zmesou fungicídov, konzervantov a síranu hlinitého na ochranu pred plesňami počas cesty. Ešte skôr ako sa objavia na pultoch obchodov, strávia nejaký čas v špeciálnych  skladových komorách, kde dozrejú do svojej žltej podoby. Až po tomto dlhom a chemickom procese sa dostávajú ku konečnému spotrebiteľovi – do obchodov, zelovocov či školských jedální. Veľkým problémom je aj neinformovanosť poľnohospodárov, ktorí o rizikách pri práci s pesticídmi často krát ani nevedia. Mnoho ľudí pracujúcich na plantážach je negramotných a nie sú zaškolení na prácu s chemickými látkami.  V prípade, že riziká poznajú, nastáva problém s ochrannými pomôckami, ktoré nie sú v dôsledku chudoby vždy k dispozícií. 

Bananaos Plantazos

V súčasnosti ovláda 80% svetového trhu exportných banánov päť najväčších banánových firiem – Dole, Chiquita, Del Monte, Noboa, Fyffes. Najväčším vývozcom banánov sú okrem tradičných latinskoamerických krajín ako Ekvádor, Filipíny a Kostarika aj africké krajiny Kamerun, Ghana a Pobrežie slonoviny. Chudobné krajiny závislé na exporte banánov nemajú dostatočne silnú vyjednávaciu pozíciu voči silným firmám, aby zaistili vhodnejšie podmienky pre zamestnancov plantáží. Firma väčšinou vlastní všetko od domčekov, kde bývajú zamestnanci plantáže až po vodu, ktorú pijú. K sociálnym aspektom práce na banánových plantážach patrí potláčanie práv, závislosť na vlastníkovi plantáže, nedostupná zdravotná starostlivosť, práca bez zaistenia akýchkoľvek pracovných istôt a stále pretrvávajúca detská práca. Faktom je, že pre mnohé chudobné krajiny sú príjmy z exportu banánov životne dôležité. Závislosť na exporte banánov by najlepšie vyriešila orientácia poľnohospodárstva na vlastnú potrebu krajiny. Tam však dosah ako spotrebitelia nemáme. Ak sa nedokážeme tohto exotického ovocia v žiadnom prípade vzdať, vyberajme si aspoň spôsob výroby, ktorý je prijateľnejší k pestovateľom i životnému prostrediu. Šetrnejšími variantmi banánov sú tie, ktoré majú certifikačnú známku Bio alebo FairTrade.

Je iba na našom uvážení, či tak výrazne chemicky ošetrené ovocie, akým banán je, naozaj potrebuje mať každodenne na tanieri. Slovensko je krajina s obrovským poľnohospodárskym potenciálom, v ktorej si dokážme sami vypestovať dostatok chutných jabĺčok, hrušiek, sliviek, čerešní, egrešov a iného ovocia.

Ivka Kobrtková

Použité zdroje alebo inšpirujte sa:

Luděk Štěrba, Skvrny na banánech: jak se žije s pesticidy tropickým zemědělcům. Brno: NaZemi-Společnost pro fair trade, 2012

David Goodman, Alternative food networks: knowledge, practice, and politics. London: Routledge, 2011

Bananas - http://www.fairtrade.net/products/bananas.html

FairTrade - http://www.fairtrade.org.uk/en/farmers-and-workers/bananas