Tlačiť
štvrtok 31.03.16

Ako si Európa váži jedlo?

 „Je smutné, že jedlo sa len tak vyhadzuje alebo skončí v odpadkovom koši. Supermarkety ako  WeFood by mohli zohrať dôležitú úlohu v boji proti plytvaniu s potravinami, “ týmito slovami dánska ministerka pre výživu a životné prostredie Eva Kjer Hansen reagovala na problém nadmerného vyhadzovania potravín, ktorý sa týka väčšiny európskych krajín.


We Food

Na mape Európy však nájdeme krajiny, ktoré sú svetlou výnimkou. Jednou z nich je práve malá škandinávska krajina Dánsko. Charitatívnej organizácii DanChurchAid a neziskovej organizácií Fødevarebanken sa podarilo rozbehnúť obdivuhodný projekt, ktorý šikovne spojil potrebné s užitočným. V novom supermarkete s názvom WeFood si môžu odteraz obyvatelia Kodane zakúpiť  potraviny, kozmetiku či domáce potreby za ceny, ktoré dosahujú polovicu ich pôvodnej ceny, no kvalita zostáva rovnaká.  Ako je to možné? WeFood totiž predáva tovar, ktorý sa stal pre iné obchody nepredajným z dôvodu blížiaceho sa dátumu spotreby či len poškodeného obalu. Podľa členov organizácie Fødevarebanken je tento supermarket pre všetkých, ktorých zaujíma osud našej planéty poznačený obrovskou produkciou odpadu, ale aj pre ľudí, ktorí si často krát nemôžu dovoliť kúpiť potraviny za bežné dánske ceny.

We Food1

V Dánsku si tento projekt získal ohlas širšej verejnosti, ktorá oceňuje WeFood ako správne riešenie problému s vyhadzovaním potravín. WeFood sa podarilo uzavrieť dohodu s jednou z najväčších sietí supermarketov v Dánsku, so spoločnosťou Føtex. Tá prisľúbila, že akékoľvek prebytky pečiva a iných výrobkov, ktoré sa nepredajú alebo ich spoločnosť vyradí, dodá novému supermarketu. Takisto prebytky potravín dovozcov citrusových plodov, orechov či mäsiarov sa dostanú na pulty nového supermarketu. Projekt podporuje množstvo dobrovoľníkov, ktorí zabezpečujú logistiku presunu potravín od dodávateľov. WeFood má ambíciu pomôcť eliminovať potravinový odpad vyprodukovaný ročne v Dánsku až o 700 000 ton.

Nielen Dánsko, ale aj iné európske krajiny sú aktívne v problematike nadmerného plytvania s potravinami. Napríklad vo Francúzsku platí od februára zákon, ktorý nariaďuje všetkým supermarketom výslovný zákaz vyhadzovania jedla. Členovia francúzskeho parlamentu jednoznačne zahlasovali proti neuváženému zaobchádzaniu s potravinami, ktoré zvýrazňuje priepasť medzi potravinárskymi firmami a ľuďmi. Mrhaniu jedla venujú pozornosť čoraz väčšmi i média. Francúzske médiá zverejnili niekoľko záberov, na ktorých chudobné rodiny, študenti alebo ľudia bez domova v noci nepozorovane vyberali vyhodené potraviny z košov pri veľkých supermarketoch. Na týchto potravinách sú schopní aj prežiť. Problém s plytvaním potravín by mal však  vyriešiť práve novo prijatý zákon. Supermarkety musia podľa tohto zákona jedlo vyradené z predaja odovzdať charitatívnym organizáciám, v inom prípade im hrozí pokuta vo výške asi 70 000 eur. Platí to pre každú predajňu potravín, ktorej rozloha je väčšia ako 400 m². Už sa nebude plytvať jedlom, ktoré sa nepredá, ale dostane sa do rúk tým, ktorí ho ocenia. Dobročinné organizácie s jedlom naložia účinným spôsobom a poľnohospodári ho zas môžu použiť ako krmivo pre svoje zvieratá. Každá krajina, bez výnimky tých najväčších producentov odpadu, akými je napríklad USA, by sa mohla v riešení problému s plytvaním potravinami Francúzskom inšpirovať .


We Food4

Aj naši západní susedia v Českej republike môžu už niekoľko rokov nakupovať v obchodoch, na pultoch ktorých je tovar s blížiacou sa dobou minimálnej trvanlivosti. Predajne Levných potravín sa nachádzajú po celej Českej republike a ich počet sa blíži k niekoľkým desiatkam.  Zákazníci sa nemusia báť, že by tu našli tovar bez označenia dátumu spotreby, pretože takéto výrobky sa zo zákona nesmú predávať. Inak je to u výrobkov s minimálnou dobou spotreby, ktoré sa predávať môžu. Potraviny s označením ,,spotrebujte do“ sa po jeho prekročení predávať nemôžu, pretože podliehajú skaze. Naopak tovar s dátumom ,,minimálnej trvanlivosti“ môže vydržať aj roky. Ide predovšetkým o konzervy, sušienky či napríklad cukríky. Tovar v predajniach Levných potravín pochádza z rôznych dodávateľských obchodov, preto sa jeho sortiment neustále mení.
Termíny ako dátum minimálnej trvanlivosti či spotreby sú podľa našich zákonov povinnými údajmi na obaloch, podľa ktorých by sa mal spotrebiteľ riadiť. Po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nie je potravina pre človeka škodlivá, ale môže mať napríklad zmenenú chuť. Tento dátum určuje dokedy si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Po dátume spotreby sa výrobok už ďalej predávať nesmie. Z mikrobiologického hľadiska totiž podlieha rýchlej skaze, a preto môže v krátkom čase predstavovať nebezpečenstvo pre zdravie človeka. Dbať na dobu spotreby by sme mali najmä pri mliečnych a mäsových výrobkoch.
Každý však z vlastnej skúsenosti vie, že niektoré potraviny vydržia čerstvé dlhšie ako je uvedené na obale a že poškodený obal hneď nemusí znamenať znehodnotené jedlo. V našej spoločnosti však vládnu určité presvedčenia, ktoré často krát nie sú podložené logickým uvažovaním, ale presvedčením, že keď to tak robí každý, asi to bude správne. Neplytvajme zbytočne potravinami. Kupujme len toľko, koľko spotrebujeme a pri každom nákupe sa riaďme tým najlepším radcom, zdravým sedliackym rozumom.

Ivka Kobrtková

Použité zdroje alebo inšpirujte sa:
http://www.independent.co.uk/news/world/europe/denmark-food-waste-supermarket-we-food-copenhagen-surplus-produce-a6890621.html
www.theguardian.com
www.opotravinach.sk